Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

Dolomity #3 - Lagazuoi

Autor: Petrík Dátum: 21.9.2017 Zobrazenia: 586 x
Po prvej noci v hoteli Picollo Pocol sa vyspatí do ružova prebúdzame (áno, už to začína byť trápne) opäť do krásneho, jasného rána. Rovno z balkóna vidíme miesta, ktoré sme už navštívili v predošlom článku - v strede Cason di Formin a Cima Ambrizzola, naľavo od nich Becco di Mezzodi a La Rocheta, napravo zase La Gusela a Nuvolau. Dnes sa chystáme ešte viac vpravo - tam, kde už pohľadu od hotela bránia stromy. Najprv ale ideme na raňajky - naštastie formou švédskych stolov. S Katkou redukujeme zásoby vyloženého ovocia - aby sme neboli za buranov, tak nechávame nejaké to jedno jabĺčko. :D
Panoráma z hotela Piccolo Pocol
Potom sa ustrojíme na turistiku a za pomoci auta sa presúvame do Passo Falzarego - po seeeerpeeeeentiiiiinaaaach. Dnes "iba" do nadmorskej výšky 2109 m. Parkujeme pri obchodíku so suvenírmi - našťastie baby doňho ešte teraz ráno nenakukli. :D V pozadí čnie Sass de Stria.
Passo Falzarego, Sass de Stria, Dolomity
A okrem milióna iných vecičiek tu majú aj takýchto všelijakých samorostov. :)
samorosty, Passo Falzarego, Dolomity
A vyrážame na púť, ťažný muflón je naložený, aj keď Ročka si nechala malý batôžtek - už neviem, že kvôli čomu. Asi aby bola voda a mapa viac po ruke.
Passo Falzarego, Dolomity
A ako stúpame, odkrýva sa čoraz viac grúňov - v strede Croda Negra a Nuvolau (vidíme ho už z toľkých uhlov, že nám neostáva nič iné, ako tam ísť - v ďalšej časti).
Stúpanie pod Lagazuoi, výhľad na Croda Negra a Nuvolau, Dolomity
A na panoramatickom pohľade sa už odkryli aj Cinque Torri (to malé vľavo dolu) a napravo vykúka Marmolada s ľadovcom.
No a tu niekde sa dostávame k rozdvojke, kde jedna z ciest smeruje do tunelov, ktoré tu vyhĺbila v prvej svetovej vojne rakúska armáda. Mrzuté je, že sme o tom akosi dopredu nevedeli. Dvojica turistiek idúcich z protismeru nás upozorňuje: "You should have headlight and helmet." Potom im padne pohľad dolu: "And your shoes ...". *lol* Pre seba si zahundrem "My shoes are f**king amazing!", ale uznávam, že bez čeloviek to asi nebude ono. Pokračujeme teda smerom, kde tunely nie sú - do sedla Forcella Travenanzes ...
Forcella Travenanzes, Dolomity
A potom ďalej do údolia Ciadin de Lagazuoi. Pod nami sa vinie stezka, po ktorej sa beží Lavaredo Ultra Trail.
Ciadin de Lagazuoi, Dolomity
A dievky sú také rýchle, že stíhajú byť na panoráme 2 krát. :D To najväčšie nad nami je Tofana di Rozes.
Panoráma z Ciadin de Lagazuoi, Tofana di Rozes, Dolomity
A tuto ďalšia rozvŕtaná skala - predpokladám, že na vojnové účely.
Vojenské úkryty z 1. svetovej vojny v Dolomitoch
Vyšplháme sa do sedla Forcella Grande, kde sa odkryje pohľad na "mesačnú krajinu" - rozsiahlu planinu rozprestierajúcu sa medzi plesom Le de Lagacio napravo a vrcholom Lagazuoi naľavo (tesne vytŕča pred blízkymi skalami).
Panoráma planiny medzi Lagazuoi a Le de Lagacio, Dolomity
Pod sebou máme strmší suťový úsek. A hoci máme na nohách "úplne nevhodnú" obuv (Ročka Altra Lone peak 3.0, Katka Luna Oso a ja Luna Origen), ľahkým krokom sa rýchlo a bezpečne dostávame dolu.
Pod sedlom Forcella Grande, Dolomity
Kúsok pod sedlom
Strmé klesanie pod sedlom Forcella Grande, Dolomity
Muflón je už dole a dievky s prehľadom zvládajú aj najnáročnejšiu pasáž
Tutok na severnej strane skalísk je celkom chladno, aj sme radi, keď konečne vykukne slnko.
Pod sedlom Forcella Grande, Dolomity
Z prachu tu vyrastá takýto osamotený trs trávy
Keď sa zo strmších pasáží dostávame na planinu, chodník sa tu rozširuje a všetci sa od samej radosti rozbiehame smerom ku plesu Le de Lagacio.
Kúsok nad Le de Lagacio, v pozadí Cima Scotoni, Dolomity
V pozadí Cima Scotoni
Kúsok nad Le de Lagacio, v pozadí Cima Scotoni, Rifugio Lagazuoi
Za Veronikou vidno Rifugio Lagazuoi
A pri plese ja osobne už mám zase slnka aj celkom dosť, tak sa schovávam do tieňa. Dávame si tu dlhšiu pauzu a tlačíme do seba obed. Odolávame pokušeniu kúpať sa v plese, aj keď kopa ľudí aj psov využíva túto lákavú ponuku. Neviem ale, či to práve teší prirodzenú osádku plesa.
Panoráma pri plese Le de Lagacio, Dolomity
Naspať sa čast trasy vraciame tak, ako sme išli nadol a mierime na Rifugio Lagazuoi. Cestou stretávame aj takýto prístrešok, ktorý už ale asi veľmi neprístreškuje.
Planina nad plesom Le de Lagacio
A panoramatický záber o kus vyššie - pred nami (teda naľavo) Rifugio Lagazuoi a samotný vrchol Lagazuoi. Za nami (napravo) hrebeň Piza de Lech, Cima Scotoni a Cima Fanes. Pleso sa už schovalo dole v údolí.
Panoráma Lagazuoi, Piza de Lech, Cima Scotoni a Cima Fanes, Dolomity
A tesne pod vrcholom sa otvárajú majestátne pohľadíky - Cima Ambrizzola, Ponta Lastoi de Formin, Monte Pelmo, Croda Negra, ...
Pohľad na Cima Ambrizzola, Ponta Lastoi de Formin, Monte Pelmo, Croda Negra, Dolomity
Časť detstva som trávil na Liptove, kde som často počúval od starkého hlášku: "Choč fajčí, bude pršať." Tu by to asi bolo, že: "Monte Pelmo fajčí, bude pršať." *lol* Ale dnes nebude, lebo fajčí na juh, to znamená že fúka suchší vietor z pevniny. Za ten čas, čo sme tu boli vždy pršalo len keď fúkalo z juhu, od mora a teda kopce fajčili smerom na sever. :)
Monte Pelmo v oblakoch, Dolomity
A aj panorámka, teraz len tie najvyššie veci zľava - Tofana di Rozes, Punta Sorapiss, Antelao, Monte Pelmo, Marmolada - všetko cez 3000 m.n.m. Úplne napravo Rifugio Lagazuoi.
Panoráma Tofana di Rozes, Punta Sorapiss, Antelao, Monte Pelmo, Marmolada a Rifugio Lagazuoi, Dolomity
Výhľad pri Rifugio Lagazuoi, Dolomity
Tri pivá a zase sme o 15 eur ľahší. :D V chate však ešte kupujeme dáke snadičky na pamiatku, takže aj o viac. :D Apoňže hajzle sú zadarmo.
Pivo na Rifugio Lagazuoi, Dolomity
Šplháme sa pozrieť ešte kúsok nad chatu ...
Rifugio Lagazuoi, Dolomity
... a random turistu prosíme o fotečku.
Pohľad z Lagazuoi na Tofana di Rozes, Dolomity
Katka s Veronikou ma opúšťajú a idú na lanovku dolu, ja sa ešte chvíľu motkám hore. Na ďalšej fotke to síce vyzerá ako jedne hrebeň, sú to však dva - vzialenejší od pravej strany sú Tofane a bližší zľava Fanes.
Tofane a Fanes, Dolomity
No a toto si nepamätám, ktorý smerom bolo presne fotené, takže ani z mapy neviem vyčítať, čo to tam je za grúň. :D
Vrchol Lagazuoi, Dolomity
Zbieham dolu za babami a zisťujem, že medzi tým ešte vyšli prejsť sa trochu smerom na lúčky nad Passo Falzarego. Idem za nimi, aby si oči oddýchli od skál a spočinuli na mäkkej tráve. No a potom ešte povinne do suvenírového obchodíku, ktorý sme ráno obišli - tam sa mi už úplne krúti hlava z toľkých farieb a tvarov.
Panoráma z Passo Falzarego, Dolomity
V hoteli opäť na prenosnom variči uprostred kúpelne kuchtíme žranicu - stavím sa, že neuhádnete akú. :D Tentoraz pre zmenu cícer s cestovinami a paradajkovo-zeleninovou omáčkou. No dobre, aj s olivami. :P Potom sa ešte berieme do mesta - ale autom. Pešo by to bolo ozaj o hubu, úzke frekventované cesty a návrat potme. Nuž, Katka s Ročkou sa aspoň môžu vyfintiť a obuť Labky.
Slovenské handmade sandále Labky v uliciach Cortiny
Moja fotka Vám tu chýbať nebude, ja som oblečený presne tak isto, ako na kopcoch. :D A dokonca aj s batohom, lebo sme boli aj na nákupe (okrem piva aj fazuľové struky v konzerve na spestrenie večerí *lol*). Mlsné bachory nás zlákajú ešte do pizzerie - aspoň raz opáčiť poctivú taliansku pizzu a snáď aj čapované pivo za rozumú cenu. Otvoríme jedálne lístky ... pivo 5,5 eura ... no nej*bne ťa? :-O Ešte že šoférujem, ušetrím.
Ristorante Pizzeria Il Ponte, Cortina d
Aspoň že tie pizze sú za podobné ceny ako u nás - v rozmedzí 7 - 12 eur. Katka vyspíkuje, že do cesta nedávajú mlieko a tak si objednávame na polovice takú len s rajčicou na vrchu, Veronika si dáva nejakú so všetkým možným.
Vyvaľujeme očiská, keď čašník donesie vyžiadané piwi pre Roču a minerálku pre nás asi za 54 sekúnd po objednaní a sánky nám padnú, keď sa pizze objavia asi tak 3 minúty a 28 sekúnd na to. Tak títo to teda majú zmáknuté. Nuž, po pohľade na bloček chápeme, že inak ani nemôžu - tringelt 2 eurá na osobu vytlačený priamo medzi položkami. :D Toto by asi na Slovensku neprešlo. :D Ale pizze boli vskutku výborné.
No a potom zase nekonečné serpentíny autom do hotela, bachnúť pár pív zo samoobsluhy (po 69 centov *lol*) a vymyslieť, čo zajtra.
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová