Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

O chladení

Autor: Petrík Dátum: 29.6.2015 Zobrazenia: 141 x

Obrázok: internet

Svalovica z Malofatranskej 50-ky, ktorú množstvo štartujúcich nedokončilo kvôli vysokým teplotám šplhajúcim sa k 30°C na hrebeni. Teplomer v mojej kancelárii dnes dosiahol magickú hranicu 33°C. Na shmu.sk svietia červené výstrahy pred vysokými teplotami. Výborná inšpirácia pre tento článok. Akým spôsobom si vlastne telo udržuje stálu teplotu?

Ľudské telo je akoby veľká pec, v ktorej sa za prístupu kyslíka "spaľujú" makronutrienty z potravy - sacharidy, tuky a bielkoviny. Toto "horenie" samozrejme neprebieha živelne s plameňom, ale kontrolovane v jednotlivých bunkách, ktoré vznikajúcu energiu využívajú pre svoju činnosť. Je však treba podotknúť, že toto využitie nie je veľmi efektívne, len okolo 20 - 25 percent energie z makronutrientov je spotrebované na činnosť buniek (svalové kontrakcie, syntéza telu vlastných bielkovín, šírenie nervových vzruchov, trávenie, ...) a zvyšok sa uvoľňuje v podobe tepla. Pri prudkých anaeróbnych činnostiach (šprint 100 m, intervalové tréningy, ...) môže účinnosť klesnúť na hodnotu len okolo 5 percent.

Fyzikálne okienko:

1 J (joule) - jednotka energie - napr. na zdvihnutie 1 kg o jeden meter v zemskom gravitačnom poli je 9,18 J
1 W (Watt) - jednotka výkonu - napr. bežná žiarovka má príkon 60 W
Ak má niečo výkon 1 W, tak za jednu sekundu vyprodukuje 1 J energie.

Ľudské telo neustále generuje určité množstvo tepla. Aj v stave absolútneho kľudu je celkový príkon okolo 80 W, z ktorých je zhruba 20 W využitých bunkami a cca 60 W je zvyškové teplo. Toto je tzv. bazálny metabolizmus, jeho hodnota je premenlivá v závislosti od pohlavia, trénovanosti, veku a pod. Za 24 hodín sa napríklad pri 80 W výkone spotrebuje 6912 kJ energie z potravy (prípadne zo zásob tela). Akonáhle však chceme od našich tiel aj niečo iné, ako len celý deň polihovať, spotreba energie stúpa - pretože každý svalový pohyb vyžaduje jej dodávku. Pri ozaj veľkom zaťažení môže aktuálny príkon dosahovať až 1000 - 1500 W, z ktorých sa ale zase okolo 75 - 80 percent zmení na teplo.

Fyzikálne okienko:

teplo - fyzikálna veličina - jej jednotkou je tiež joule, je to vlastne tepelná energia, ktorú teleso môže prijať alebo odovzdať
teplota - fyzikálna veličina - jednotkou je stupeň celzia , je to miera rýchlosti tepelného kmitania častíc látky
Podľa druhého termodynamického zákona môže teplo (v jouloch) prechádzať len z telesa s vyššou teplotou (v stupňoch) na teleso s nižšou teplotou.

A tu sa dostávame k otázke, ktorá nás všetkých v tieto horúce dni trápi. Ako sa tohto vznikajúceho tepla zbaviť (aby sme sa neprehriali)? Keďže naše telo nemá mechanizmy na premenu tepelnej energie na iné druhy, jedinou možnosťou je toto teplo odovzdať do okolitého prostredia. A na to existuje hneď niekoľko spôsobov a to priame - vyžarovanie, vedenie a prúdenie, a nepriame - odparovanie.

Fyzikálne okienko:

Vyžarovanie tepla - každé teleso s teplotou vyššou ako absolútna nula (-273,15°C) vyžaruje elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou závislou na teplote. Takýmto spôsobom sa energia prenáša bezkontaktne.

Ochladzovanie tela vyžarovaním - určite ste minimálne vo filmoch či hrách videli infračervené ďalekohľady. Tieto snímajú práve elektromagnetické vyžarovanie tela, ktoré je obyčajne teplejšie ako okolitý terén. Preto doslova svieti na pozadí. No a v našich zemepisných širkach pri príjemných teplotách okolo 20 °C tvorí vyžarovanie asi 60 percent tepelných strát človeka v kľudovom stave. Ako však bolo uvedené vo fyzikálnom okienku, takéto žiarenie produkujú všetky telesá. Preto s narastajúcou teplotou okolia začína na nás dopadať čoraz teplejšie žiarenie aj z objektov v okolí a efekt ochladzovania sa tým zmešuje. Dokonca ak teplota presiahne 37 °C, tak už nás dopadajúce žiarenie ohrieva. Ak je okolie naopak chladné, vyžaruje sa z tela viac tepla - napr. situácia, keď sa v studenej miestnosti spustí teplovzdušný ohrievač. Vzduch je síce teplý, ale steny sú studené - nevyžarujú dostatočne v infračervenej oblasti. A v takejto miestnosti sa necítime komfortne.


Infračervená snímka, červené a biele objekty sú najteplejšie - vyžarujú najvyššie frekvencie v infračervenej oblasti (napríklad motor a výfuk auta)
Obrázok: internet
Fyzikálne okienko:

Vedenie tepla - ak sú dve telesá v bezprostrednom kontakte, tak teplo sa prenáša z teplejšieho na chladnejšie prostredníctvom kmitavého pohybu častíc teplejšieho telesa. Tieto rozkmitávajú častice chladnejšieho telesa. Rýchlosť takéhoto prenosu je závislá na charaktere telies vyjadrenom koeficientom tepelnej vodivosti, veľkosti ich styčnej plochy a rozdiele ich teplôt.

Ochladzovanie tela vedením - všimli ste si, že kovové veci (napr. zábradlia) sa javia na dotyk veľmi studené? Ale pritom majú väčšinou rovnakú teplotu ako okolitý vzduch, ktorý sa zdá príjemne teplý. Tento pocit je spôsobený práve rozdielmi vo vedení tepla z ľudského tela. Vzduch je zlý vodič tepla, v bezprostrednom okolí napr. ruky sa tenká vrstva rýchlo ohreje a teplo sa už ďalej šíri len veľmi neochotne. Kovy sú však vo všeobecnosti vodiče dobré, a preto je teplo z ruky okamžite odvádzané do vzdialenejších oblastí napr. zábradlia. Teplota kože rýchlo klesá k teplote zábradlia. Podobne voda odvádza teplo oveľa rýchlejšie ako vzduch. Pri teplote vzduchu 4 °C prežijete aj bez oblečenia dosť dlho, ak sa budete dostatočne hýbať. Vo vode s teplotou 4 °C dôjde k podchladeniu v čase niekoľkých minút.


Oblizovanie kovových vecí v zime - teplo je tak rýchlo odvedené z jazyka, že primrzne
Obrázok: internet

Ochladzovanie tela prúdením - tento spôsob úzko súvisí s vedením tepla. Pri desiatich stupňoch a bezvetrí je na horách príjemne, keď sa však oprie poriadny vietor, človek ide zamrznúť. Vzduch síce teplo vedie zle, ale ak sa hýbe, tak stále máme pri sebe nový neohriaty vzduch, ktorý teplo odoberá. A čím rýchlejšie sa hýbe, tým viac tepla odoberá. A preto sú v lete také žiadané ventilátory. Vzduch v miestnosti môže mať 30°C, ale keď neprúdi, tak v okolí našej kože má jej teplotu, aj cez 35 °C. Akonáhle ho však rozprúdime ventilátorom, tak aj v okolí kože má stále 30 °C a neustále môže odoberať teplo.


Títo veľmi dobre vedia, ako využiť ochladzovanie prúdením
Obrázok: internet
Fyzikálne okienko:

Skupenské teplo - k vyvolaniu prechodu látky medzi fázami (pevná, kvapalná, plynná) treba dodať, prípadne odobrať, určité množstvo tepla. Napríklad na premenu 1 kg kvapalnej vody na vodnú paru je potrebné dodať 2 257 000 J, pričom na ohriatie toho istého kilogramu vody napríklad z 36 °C na 37 °C treba dodať len 4 180 J.
Vyparovanie - je fyzikálny dej, pri ktorom sa kvapalná fáza mení na plynnú. Pri teplotách nižších ako bod varu danej kvapaliny dochádza k odparovaniu len na voľnom povrchu, pri teplotách rovných či vyšších sa kvapalina odparuje v celom objeme. Pri odparovaní sa odoberá skupenské teplo z okolia. Rýchlosť odparovania je úmerná veľkosti voľného povrchu kvapaliny, rýchlosti odvievania pár od povrchu a teplote kvapaliny. Ak je okolité prostredie nasýtené parami kvapaliny, odparovanie sa zastavuje.

Ochladzovanie tela odparovaním - ako sme si vysvetlili, na premenu vody na vodnú paru je potrebné dodať obrovské množstvo tepla. A práve túto vlastnosť využíva telo na ochladzovanie. V prvom rade je to tzv. neznateľné potenie - priama difúzia molekúl vody z buniek kože a pľúc. Voda prechádza cez bunkové steny priamo do plynného skupenstva a do okolitého vzduchu. Tento spôsob chladenia nie je regulovateľný telom, závisí len na vonkajších faktoroch ako teplota či vlhkosť. V priemere takto strácame okolo 660 ml vody za deň.

A tu sa dostávame k najvýznamnejšej metóde odvodu telesného tepla - poznateľnému poteniu. Je to vlastne aktívne pumpovanie vody potnými žľazami na povrch kože. A tieto potné žlazy máme skoro po celom tele. Čo sa týka vytrvalostných výkonov, nie je mi známy iný suchozemský živočích, ktorý by bol lepšie prispôsobený ako človek. Jedným z dôvodov je práve možnosť odvodu tepla potením z celého povrchu tela (ďalšími sú anatómia nôh a hlavy, možnosť frekvencie dýchania nezávislej na frekvencii krokov). Verte či nie, väčšina ľudí by po vhodnom tréningu (a prípadne zhodení nadváhy) bola schopná uštvať hocijakého koňa či antilopu na vzdialenosti desiatok kilometrov - pretože tie síce bežia rýchlejšie, ale na dlhú trať bez oddychu sa prehrejú a skolabujú.


Obrázok: internet

Potné žľazy teda pumpujú vodu na povrch kože a táto sa následne odparuje. V hraničných prípadoch dokážu tlačiť až 1,5 litra za hodinu - čo po odparení dokáže odviesť 3 385 550 J tepla. To zodpovedá tepelnému výkonu 940 W !!! A prirátajte ešte nejaké tie stovky W prúdením vedením a žiarením. Neznámou pikoškou pre niektorých z Vás môže byť to, že keď si stierame kvapky potu z čela preč, tak sa tým zbytočne oberáme o ochladzovaciu schopnosť vody pre telo jej odparovaním z povrchu kože. :)

Limitujúcim prvkom v tomto prípade je vlhkosť okolitého vzduchu. Možno ste zažili situáciu niekde v zoologickej či botanickej záhrade, keď vonku bolo zo 30 stupňov, ale suchý vzduch a bolo to relatívne znesiteľné. Keď však človek vošiel do nejakého tropického pavilónu, kde bolo síce tiež okolo tridsiatky, ale vlhkosť blížiaca sa 100 percentám, tak po pár minútach išiel zdochnúť. Je to spôsobené práve tým, že voda z povrchu kože sa už neodparuje, lebo nemá kam.

Ďalším faktorom je to, že keď človek vypotí 1,5 litra, tak už bude výrazne dehydrovaný, čo následne môže ohoroziť telesné funkcie. Je treba preto vodu pribežne dopĺňať. A nielen tú. V pote je obsiahnutý aj vysoký podiel elektrolytov - sodíka a chlóru, v menšej miere horčíka, vápnika a draslíka. Tu musím pripustiť, že zatiaľ som sa nikde nedočítal, prečo je tomu tak. Pravdepodobne to má čo dočinenia s osmotickou aktivitou. Výdatné potenie je jediný prípad, kedy má opodstatnenie dbať na vyšší príjem chloridu sodného (kuchynskej soli) - bežný príjem v dnešnej dobe ale aj tak presahuje akúkoľvek spotrebu, aj keby človek denne behal maratóny v tridsiatkach teplotách. Na sebe máme vypozorované, že po náročnejších tréningoch či pretekoch v letnom období si telo samo vypýta chlorid sodný v podobe chuti na slané. Postačuje však jeden či dva gramy a telo je spokojné (v bežnom bochníku chleba býva 10 - 20 g soli).

K téme by bolo čo písať ešte veľmi veľa, ale to už by asi bolo zložité (nie že by moje fyzikálne okienka boli jednoduché). Tak snáď pribudnú aj ďalšie články. Zatiaľ využite novo nadobudnuté poznatky z fyziky na úspešné znižovanie svojej telesnej teploty v týchto horúčavách. :) Tip: niet nad ľadovú sprchu a zmrzlinu z ovocia! :)

Petrík

Použité zdroje:
Základy termoregulácie
wikiskripta/termoregulace
wikiskripta/tepelné_ztraty_organismu
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová