Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Prečo nepoužívame WiFi? - prvá časť

Autor: Petrík Dátum: 20.7.2015 Zobrazenia: 2304 x
WiFi router
Obrázok: internet

Pri jednej z návštev kamarátov u nás padla pri ťukaní do smartfónu nevinná otázka: "Nemáte tu WiFi?". Z mojej stručnej odpovede: "Nie, neradi sa zbytočne ožarujeme." nakoniec vznikla pomerne dlhá debata, ktorá ale mohla byť trochu mätúca. Ja totiž často zabúdam, že nie každý študoval elektrotechniku a tým padom nemusí mať znalosti, ktoré ja mám zafixované ako elementárne. (Katkina vsuvka: Dobré ráno, Petrík! :D) Článok som vzhľadom na jeho dĺžku a objem informácií rozdelil na dve časti, v prvej sa pokúsim položiť základy k problematike elektromagnetického žiarenia, bohužiaľ však bude potrebné načrieť aj do temných hlbín fyziky a matematiky. V pokračovaní článku sa budem venovať dôsledkom a vysvetleniu, prečo vlastne to WiFi nepoužívame. Tak poďme na to. :)

V dnešnom svete sa výrobcovia pomaly všetkého snažia dosiahnuť tzv. "bezdrôtovosť". Samozrejme, takéto zariadenia sú pohodlnejšie na používanie, môžeme ich zobrať so sebou kamkoľvek. Málokto sa ale zamyslí nad tým, ako je vlastne možné, že na smartfóne sa pripojíme v kaviarni na WiFi, hocikde na lúke zatelefonujem známemu či v horách chytíme GPS signál. Všetky tieto výdobytky umožňuje znalosť elektromagnetického žiarenia.

Fyzikálne okienko:

Elektromagnetické žiarenie (EMŽ): Je to prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia. Vzniká lokálnou zmenou vektora elektromagnetickej intenzity. Frekvencia EMŽ je úmerná rýchlosti tejto zmeny. Vo vákuu sa EMŽ šíri rýchosťou svetla, v rôznych materiáloch táto rýchlosť klesá v závislosti na ich charaktere.

Súčasné poznanie fyziky nie je dostatočné na úplné pochopenie fundamentálnych dejov za EMŽ, ale jeho správanie dokážeme dostatočne presne popisovať a predvídať. V jednoduchosti sa to dá prirovnať k vlnám na rybníku, do ktorého hodíme kameň - od miesta dopadu sa začnú šíriť vlny kruhového tvaru. Polomer kruhu sa stále zväčšuje a pritom klesá výška vlny. Dochádza k tomu preto, lebo energia vytvorená dopadom kameňa, ktorú vlna nesie sa postupne premieňa na teplo a nepatrne ohrieva vodu. Keď takéto vlnenie narazí na prekážku, dochádza k jeho odrazom a interferenciám. Podobne to vyzerá aj vo svete EMŽ - ale namiesto dopadajúceho kameňa máme nejaký žiarič (nap. mobilný telefón, televízny vykrývač, ...) a vlny sa šíria v podobe guľovej plochy - teda do všetkých smerov a nie len v rovine vodnej hladiny.

vlnenie na vode
Obrázok: internet
Fyzikálne okienko:

Vlnová dĺžka a frekvencia: Pri harmonických signáloch je grafickým vyjadrením ich časového priebehu sínusovka. Vlnová dĺžka EMŽ je definovaná ako vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia - frekvencia potom určuje, koľkokrát sa daná perióda zopakuje za jednu sekundu. Jednotkou vlnovej dĺžky je 1 meter (prípadne jeho zlomky - mm, µm, nm, ...), jednotkou frekvencie je 1 Hz (Hertz).

Prostredie okolo nás je presýtené EMŽ - napríklad aj viditeľné svetlo je EMŽ s vlnovými dĺžkami cca 380 nm až 760 nm (1 nm (nanometer) = 0,000 000 001 m). Žiarenie v rozmedzí 760 nm - 1 mm vnímame v podobe tepla na koži - je to tzv. infračervená časť spektra. Za opálenie či spálenie našej pokožky od Slnka môže ultrafialové žiarenie s vlnovými dĺžkami cca 100 nm až 380 nm. Čím menšia vlnová dĺžka, tým vyššia frekvencia - aby som sa vrátil k analógii s rybníkom, čím hustejšie budú vlny na hladine (znižujúca sa vlnová dĺžka), tým viac ich stihne prejsť určitým bodom za sekundu (zvyšujúca sa frekvencia). Samozrejme úmera platí aj naopak.

elektromagnetické spektrum
Spektrum elektromagnetického žiarenia s prirovnaním vlnových dĺžok k fyzickým objektom
Obrázok: internet

Pri vlnových dĺžkach väčších ako 1 mm začíname hovoriť o rádiových vlnách a mikrovlnách. Aj tieto sa vyskytujú na Zemi z prírodných zdrojov, obyčajne vesmírneho pôvodu - napr. Slnko tiež vyžaruje aj v tejto oblasti spektra. No a ľudia postupne prišli na to, že práve toto žiarenie sa dá ľahko využiť na prenos informácie. Ako? Jednoducho stačí dohodnúť pravidlá, akým spôsobom sa bude vysielať EMŽ - frekvencie, intenzitu, rýchlosť zmeny frekvencie, ... opäť sa vrátime k rybníku - predstavte si, že chcete poslať informáciu kolegovi na druhom brehu. Ten tam bude mať prístroj, ktorý bude merať vlnenie na rybníku (pretože voľným okom už asi nebude viditeľné). Dohodnete sa, že hodenie troch malých kameňov za sebou bude znamenať 0, hodenie jedného veľkého 1. No a začnete hádzať - 3 malé, pauza, 3 malé, pauza, 1 veľký, pauza, 3 malé ... A kolega pomocou prístroja vyhodnotí 0,0,1,0 - informácia je prenesená. A čím? Vlnením hladiny. Analogicky to funguje pri všetkej rádiovej komunikácii - akurát tam sa tých "kameňov" za sekundu hodia miliardy.

Fyzikálne okienko:

Pokles intenzity EMŽ v závislosti na vzdialenosti: Keďže EMŽ sa šíri vo voľnom priestore v podobe guľovej plochy, jeho intenzita klesá s druhou mocninou vzdialenosti. Povrch gule je úmerný druhej mocnine polomeru, preto je energia rozložená na čoraz väčšej ploche.

Vhodnou moduláciou EMŽ je teda možné prenášať informáciu na diaľku rýchlosťou, ktorá sa blíži rýchlosti svetla. A prečo sa najviac využiva rádiová čast spektra? Pretože tieto vlny s vlnovými dĺžkami v centimetroch, metroch či desiatkach metrov veľmi ľahko prenikajú objektami okolo nás - stenami domov, oknami, ... Rádiové vlny s vlnovými dĺžkami desiatok metrov nemajú problém "obletieť" pol zemegule a nejaký mrakodrap si na ceste ani nevšimnú. Vlnové dĺžky metrov či decimetrov síce prejdú cez domy, ale už s výrazným útlmom. Ešte menšie dĺžky už majú problémy aj s jednou stenou, je potrebná priama viditeľnosť medzi anténami, ale na oplátku zase dokážu prenášať informáciu rýchlejšie. Preto klasické rádiové vysielače používajú dlhšie vlny - stačí jeden vysielač kdesi na kopci a signál je možné zachytiť aj ďaleko v údolí. WiFi router musí naopak ísť do kratších vĺn, aby bol schopný prenášať megabity za sekundu - preto je ale signál v inej miestnosti výrazne utlmený.

amatérske rádio
Rádio amatéri sa pomocou dlhých vĺn dokážu dohovoriť na stovky kilometrov s relatívne jednoduchými zariadeniami
Obrázok: internet

Za každým bitom bezdrôtovo prenesenej informácie je teda určité množstvo vyžiareného EMŽ. Jeho energia je závislá na rýchlosti prenosu a vzdialenosti komunikujúcich zariadení. Len mizivé percento tejto energie je však použité na strane prijímajúceho zariadenia, zvyšok sa jednoducho rozptýli po okolí. Opäť sa vráťme do rybníka - "počúvajúci" kolega musel mať prístroj, ktorý zosilnil vlnenie, aby ho vôbec zaregistroval. Drvivá časť energie dopadu kameňa sa rozptýlila vo vode.

A teraz sa už konečne dostávame k pointe. EMŽ totiž má účinky na živé organizmy. Tak ako nás infračervené žiarenie z krbu v zime príjemne zohreje, ultrafialová časť spektra nás pekne opáli alebo spáli, röntgenové žiarenie nám spraví peknú fotku (akurát to s ním netreba preháňať, lebo je tak vysokoenergetické, že dokáže rozbiť DNA), tak aj oblasť rádiovĺn a mikrovĺn pôsobí na všetko živé. Tým zreteľnejším pôsobením je ohrev a tým menej pozorovateľným sú tzv. netermické účinky.

Ako funguje mikrovlnný ohrev som už vysvetľoval v článku o mikrovlnkách. V rýchlosti - polárne molekuly (napríklad voda) v látkach, ktorými prechádza EMŽ vhodných frekvencií, majú tendenciu sa nastavovať v smere vektora elektrickej intenzity. Keďže tento sa ale mení milióny krát za sekundu, aj natočenie molekúl sa mení. Následkom toho dochádza k ich vzájomnému treniu a zvyšovaniu teploty.

Netermické účinky sú tie, ktoré nesúvisia priamo s ohrevom. Sú to vplyvy, ktoré má EMŽ pri dlhodobom pôsobení na živé organizmy. Svoje o tom vedeli rozprávať naši profesori na vysokej škole, ktorí dlhšie slúžili pri radaroch - mnoho ľudí trpiacich problémami s očnými sietnicami, dozretejšie obilie na niekoľkých stovkách metrov v smere vyžarovania radaru a podobne.

Takže teraz už máte základnú predstavu o EMŽ, spôsobe jeho šírenia a účinkoch na živé organizmy. V druhej časti článku sa hlbšie pozrieme na túto problematiku v súvislosti s používaním bezdrôtových technológií.

Petrík
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová