Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Soľ nad zlato (alebo vodu?)

Autor: Petrík Dátum: 20.4.2015 Zobrazenia: 2482 x

V dnešnom článku sa trochu hlbšie pozrieme na zúbok chemickej zlúčenine – chloridu sodnému, NaCl. Inak sa mu tiež hovorí kuchynská soľ alebo len soľ (čo z chemického hľadiska nie je úplne korektné, pretože ako soli sa označuje široké spektrum látok).

chlorid sodný
obrázok: internet

V súčasnosti sa chlorid sodný nanešťastie pridáva do jedál v obrovských množstvách, či už kvôli konzervačnému účinku alebo pre vylepšenie chuti. Pridanú soľ nájdeme prakticky vo všetkých spracovaných potravinách, dokonca aj v tých sladkých. Pomaly v každom recepte je uvedená soľ – či už v špecifikovanom množstve alebo "podľa chuti". Na stoloch doma, v reštauráciách či jedálňach nesmie chýbať soľnička. Mnohí ľudia po nej siahajú bez toho, aby jedlo vôbec ochutnali.

Chlorid sodný vo vodnom roztoku – takže aj v ľudskom tele - disociuje na sodíkové a chlórové ióny. Je teda zdrojom sodíka (Na). No sodík samotný je významným biogénnym prvkom, jedna z jeho hlavných úloh je udržiavať vodu v bunkách a tele - a to prostredníctvom svojej osmotickej aktivity. Je to pravdepodobne dedičstvo z organizmov žijúcich v moriach, kde je sodík všadeprítomný a preto je ľahké ho využívať na udržanie rovnováhy vody v tele. Po prechode na súš museli však živočíchy začať so sodíkom lepšie hospodáriť, pretože už nebol všade naokolo. Vyvinuli si preto mechanizmy jeho resorbcie (opätovné vstrebanie). No a práve toto hospodárenie je pre bežne sa stravujúcich ľudí skôr na obtiaž, pretože v súčasnosti sa objemom prijatého sodíka pomaly "vraciame späť do mora". Poďme si to teda bližšie rozobrať.

Čo je to tá osmotická aktivita?

Proces osmózy vyžaduje dva roztoky oddelené polopriepustnou membránou. Membrána je priepustná pre rozpúšťadlo (napríklad vodu) a menej alebo vôbec priepustná pre rozpustené látky (napríklad soľ). Ak je na oboch stranách membrány rovnaká koncentrácia vody a soli, z oboch strán prechádzajú molekuly cez membránu rovnakou rýchlosťou a je zachovaný rovnovážny stav. Situácia sa však mení, ak na jednu stranu pridáme viac soli. Voda z opačnej strany membrány začne prechádzať na stranu, kde sme pridali soľ a dvíhať hladinu. Táto však začne pôsobiť na membránu väčším tlakom a postupne sa "nasávanie" zastaví a nastane opäť rovnovážny stav. Výsledná veličina, ktorá určuje výšku rozdielu hladín – osmotický tlak - je závislý na teplote a koncentrácii roztoku.

osmóza
Prenikanie vody do koncentrovanejšieho roztoku cez polopriepustnú membránu
obrázok: internet
A čo to má spoločné s ľudským telom?

Bunková stena je tiež polopriepustná membrána vytvorená hlavne z lipidov (mastných kyselín, cholesterolu, ...). Je voľne priepustná pre vodu, avšak prestup ďalších látok ako sodíka, glukózy, mastných kyselín atď. je prísne riadený. Vo výsledku je v tele tekutina rozdelená polopriepustnou membránou na mimobunkovú a vnútrobunkovú, takže tam dochádza k osmotickým dejom ako v predchádzajúcom odstavci. No a práve regulácia koncentrácií osmoticky aktívnych látok vo vnútri a mimo buniek je základnou podmienkou udržania ich funkčnosti.

Koncentrácia sodíka vo vnútri buniek má priemernú hodnotu okolo 12-15 mmol/l, v mimobunkovej tekutine je fyziologicky udržiavaná na hodnote cca 140 mmol/l. Tento gradient je udržiavaný sodno-draselnou pumpou, ktorá pumpuje draslíkové ióny dovnútra bunky a sodíkové von z bunky za spotreby ATP. Tento rozdiel v koncentráciách je dôležitý pre prenos a šírenie elektrického signálu v nervoch a svaloch. Zároveň sa tým reguluje aj objem bunky. V bunke je veľa osmoticky aktívnych látok (aj iných ako sodíka) a bez pumpy by bunka nasávala vodu nad únosnú mieru a mohla by prasknúť. Výkyvy v koncentráciách iónov sú teda dosť nebezpečné a telo sa ich všemožne snaží stabilizovať. Napríklad jednou z možných príčin svalových kŕčov je práve dysbalancia v koncentráciách elektrolytov – nervové impulzy sa nemôžu korektne šíriť a svaly sa nekontrolovane sťahujú. Ďalším nebezpečím sú opuchy buniek pri poklese mimobunkovej koncentrácie sodíka – napríklad pri dlhotrvajúcom a intenzívnom potení. S týmto nebezpečenstvom sa môžu stretnúť napríklad bežci maratónskych a dlhších tratí, ak zanedbajú pitný režim a dopĺňanie elektrolytov počas výkonu. Bunky začnú osmoticky nasávať vodu a zväčšovať svoj objem. Obzvlášť nebezpečný je tento stav pre mozog, pretože lebka je pevná a neprispôsobí sa opúchajúcim bunkám - môže dôjsť k mdlobám, v extrémnych prípadoch aj k smrti.

sodno-draselná pumpa

Sodno-draselná pumpa v bunkovej stene
obrázok: wikipedia

V súčasnosti sa však skôr stretávame s prebytkom sodíka, ako s jeho nedostatkom. Na udržanie jeho rovnováhy v tele stačí príjem asi 0,5 – 1,5 g denne (1,25 – 3,75 g chloridu sodného). Toto množstvo sa dá pohodlne pokryť konzumáciou celistvých potravín v čerstvom stave bez akéhokoľvek dosoľovania (mäso v jeho pôvodnej podobe, len napr. uvarené, vajcia, čerstvá zelenina, ovocie, orechy a semiačka, ... ). Bohužiaľ bežný priemer často výrazne prekračuje 10 g NaCl (4 g sodíka). Soľou sme bombardovaní zovšadiaľ, stačí pozrieť zloženie spracovaných potravín ... soľ toľko percent, chlorid sodný toľko, soľ tam, soľ hentam, kuchári v jedálňach sypú soľ do jedla, sypeme si ju tam sami za stolom ... Ako však bolo vysvetlené vyššie, hladiny sodíka musia byť stabilné. Telo má na jeho vylučovanie len určitú kapacitu a keď ju prekročíme, nastávajú problémy.

A čo sa deje pri nadmernom príjme NaCl?

Prvotným príznakom nadmerného príjmu sodíka je zavodnenie. Rovnica je jednoduchá – v mimobunkových tekutinách sa zvýši koncentrácia sodíka, ktorú sa ale telo snaží držať na stabilnej hodnote. Takže môže buď prebytočný sodík vylučovať močom či potom (čo ale nie je vždy možné) alebo zvýšiť objem vody v mimobunkovej tekutine. No a zavodnenie je na svete. Možno si poviete, že to je snáď ok, keď má telo viac vody. Nie, nie je, pretože voda je viazaná sodíkom a nie je k dispozícii tam kde treba. No a pripočítajte si k tomu ešte chronickú dehydratáciu, ktorá je všade okolo nás (nie, naozaj prijať vodu za celú 8-hodinovú pracovnú dobu v podobe 2 deci čaju k obedu a 2 deci kávy po obede NIE je dosť) ...

My s Katkou sme takmer absolútne prestali soliť zhruba pred dvomi rokmi. Za ten čas sa naše telá stihli zbaviť prebytočného sodíka a teraz pridávame soľ do jedál len výnimočne, obyčajne po podaní väčšieho výkonu v teple. Niekedy si telo soľ vyslovene pýta, čo sa prejavuje veľkou chuťou na niečo slané. Obyčajne však stačí jedna-dve štipky a chuť prejde. Soľ nepoužívame klasickú kamennú, ale morskú alebo himalájsku. Tieto obsahujú okrem NaCl aj ďalšie látky, napríklad soli draslíka či horčíka. Skúste si dať na jazyk štipku obyčajnej kamennej soli a potom štipku himalájskej ... rozdiel v zložení rozoznáte určite aj chuťou. Horčík a draslík sú takisto veľmi dôležité pri udržiavaní rovnováhy osmotickej aktivity a koncentrácií sodíka.

Dlhodobejšími následkami nadmerného príjmu sodíka sú napríklad zvýšenie krvného tlaku (tiež to súvisí s vyrovnávaním osmotickej aktivity), preťažovanie srdca či preťažovanie obličiek nadmernou potrebou vylučovania sodíka. Eventuálne môže vyústiť aj do ukladania soli v tele na miesta, kde vôbec nepatrí, napríklad do kĺbov. Na sebe sme mali nedávno možnosť overiť si účinky chloridu sodného. Pri prechode Javorníkmi sme boli nútení z hľadiska transportných kapacít batohov jednu večeru vyskladať z ryžových chlebov a kúpených rastlinných nátierok. Nárazovo sme teda skonzumovali dosť veľké množstvo soli. Na druhý deň sme sa zobudili totálne opuchnutí, vačky pod očami, oduté líca, ... :D hrôza pozrieť. V priebehu dňa opuchy prešli, pot sme však mali strašne slaný ešte vyše týždňa. Za bežných okolností je náš pot len mierne slaný, prípadne vôbec.

Ďalšou výhodou nesolenia je to, že je opäť cítiť chuť potravín. Tým, že chuťové poháriky sú neustále bombardované príliš slanou chuťou, postupne stratia vnímavosť a "slané" jedlo má jedinú chuť – slanú. Už po pár týždňoch bez soli sú však schopné obnoviť svoju funkciu a zrazu aj čisté zemiaky či ryža chutia vynikajúco. Každá jedna zelenina má svoju špecifickú chuť, každá jedna bylinka. Obyčajné neposolené kukuričné cestoviny zaliate rozmixovanou omáčkou z paradajok, zeleru a tymianu sú explóziou chuti. Viem, že sa tomu ťažko verí, ale treba to zažiť na vlastnej koži. :)


Ide to aj bez zbytočnej soli :)

Na internete alebo v časopisoch určite nájdete kopu návodov, ako sa zbaviť zavodnenia, väčšina odporúča vylúčiť tie najviac solené veci typu šunky, salámy, syry, ... a prípadne piť rôzne močopudné (diuretické) čaje či odvary, ktoré podporujú vylučovanie sodíka v moči. Náš názor? Načo viac otvárať výtok, keď neobmedzíme prítok? Vykašlite sa na čaje a odvary. Vyhoďte doma všetky zásoby soli, skryte soľničky zo stolov, čítajte zloženie potravín na obaloch ... A pravdepodobne zhodíte pár kíl vody viazanej v mimobunkovej tekutine. Zistíte, že jedlá bez soli majú oveľa viac chutí. A zrejme sa budete cítiť o čosi lepšie. :)

Na záver ešte uvediem orientačný obsah NaCl v potravinách, ktoré bežne tvorili môj jedálniček pred zmenou stravovania:

Raňajky
100g saláma vysočina – cca 3g NaCl (!!! čo už je samo o sebe dosť na pokrytie dennej spotreby)
5 bielych rožkov (200g) – cca 2g NaCl
Desiata
BeBe keksy 250g – cca 0,5g NaCl (áno, aj v sladkých veciach soľ je, stačí pozrieť zloženie)
Obed
Jedálňový obed s polievkou a hlavným jedlom – obsah soli ťažko odhadnúť, ale určite je tam všetko prisolené, tak dajme tomu cca 3g NaCl
Večera
Cestoviny 250g – tam soľ obyčajne nie je pridaná
Morca della 400g – cca 6g NaCl

Výsledok: 14,5g chloridu sodného za deň a to počítam, že som jedlo dodatočne nedosoľoval. Celkom šupa oproti potrebným cca 1 až 3g.

Nakoniec, možno keď je niečo "nemastné-neslané", tak to ani nie je na škodu, čo myslíte? :)

Petrík

Použité zdroje:
http://pfyziollfup.upol.cz/castwiki2/?p=3695
http://pfyziollfup.upol.cz/castwiki2/?p=5063
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová