Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Winter Spartan Race v Jasnej 24.1.2015

Autor: Róbert Zymberi Dátum: 30.1.2015 Zobrazenia: 217 x
logo Spartan race

Prinášame Vám dojmy z prvého zimného Spartan race na svete. Report napísal jeden z účastníkov preteku - náš kamarát, spoluturista a spolubežec, Robo Zymberi. Kto sa chce dozvedieť viac o podujatiach Spartan race, klik sem.

24. januára sa uskutočnila svetová slovenská vec (pozdravujem Zlatý Bažant marketérov). Prvý zimný Spartan Race na svete sa uskutočnil práve u nás, v Tatrách a to hneď v Jasnej, v raji slovenských lyžiarov a snowboardistov. Aký bol? No proste svetový!

Aj by som vám opísal atmosféru pred štartom, ale akosi nemôžem, lebo za tých 40 sekúnd som si ju proste nestihol vychutnať. :D Vysvetlenie v krátkom reporte o mojom vlastnom pohľade na preteky. To je tak, keď nemáte ešte na hlave nacapené najnovšie GoPročko, to musíte všetko memorovať a potom takto spisovať.


go pročko

Deň pred Spartanom sa dohadujem so sestrou, že kedy vyrážame. Môj štart má byť o 11-tej, idem z Martina, čiže cestu odhadujem na 1 hodinu. Môj odhad posúvam na 1:10 po zistení, že nemáme diaľničnú nálepku. Nie na 2015, na 2014. :D S malým strachom v hlase navrhujem čas odchodu o 8:30. Dostal som sprda, že takto skoro sa cez víkend nevstáva. Ok, posúvam to na 8:45, však času je dosť... Ráno stretávam švagra v obchode už o 7:45, whaat. Neva, čas ostáva na 8:45, však času je dosť once again.

Cesta ide fajn, po predošlých dvoch absolvovaných sparťanoch a po poctivej zimnej príprave, keď som zistil, že beh do kopcov je druhá najlepšia vec, čo môže človek robiť, keď je sám (po čítaní kníh samozrejme), som vo vytržení a teším sa. Môj ošiaľ trochu opadá, keď odbočím zo známeho mikulášskeho kruháču smer Demänovská dolina a asi po 2 km zastavujeme v zápche. Po 15 minútach v tej istej zápche je môj ošiaľ definitívne preč a nasleduje nervozita umocnená vedomosťou, že keď nestihnem štart, tak sa mi kolegovia skladali na to štartovné zbytočne - pozdravujem štedrých kolegov a všetkých, ktorí mi ich závidia.

Rozmýšľam, ako ďaleko sme asi od štartu. Poznajúc miesto ako skúsený lyžiar (since March 2014) som vedel, že hore je to ešte asi 10km. Možno by som to aj zabehol, ostáva asi 45 minút, no potom by som sa zbytočne stavial na štart, keďže následne by som sa už musel asi plaziť od vyčerpania. Túto možnosť teda logicky zavrhujem a dúfam, že sa čoskoro pohneme... Nachádzame sa konečne pri parkovisku P5, no policajti nás posielajú vyššie. My však nemáme čas. Musíme zaparkovať a dúfať, že pôjde autobus. Vystúpim z auta, schmatnem batoh a bežím k autobusu. Akurát za mnou zavrie dvere. Ségru s rodinou nechávam vonku, nestihli. Veď šofér práve kričal, že ďalších 10 autobusov príde hneď po ňom. Tak fajne, nastúpia do toho za nami, ja sa zatiaľ registrujem a akurát spolu stihneme štart. 30 minút do štartu...

Hovorím si fajne, tých 8 km to už vyjdeme rýchlo, registráciu snáď vybavím do 5 minút. Prejdeme 2 km a zas stojíme v kolóne. Teda neviem, či sa to tak dá nazvať, keď stoja dva autobusy za sebou asi 10 minút. :) Volám ségre, stojí tam x minút, žiadnych 10 autobusov sa nekonalo... Zapojím sa do debaty s Maďarmi, ktorí majú štart o jednej. Prejavuje sa internacionálny súcit. Kiežby tu bol Slota a videl to. "You’ll manage on time, don’t worry" ma ukľudňuje. Jedine žeby ma to neukľudnilo... Šoférovi nepatrne naznačujem, že o 20 minút mám štartovať a konečne sa rozbiehame. 16 minút do štartu. Po ceste na vodiča máva asi 20 lyžiarov, ktorí sa chcú zviezť, trocha miesta ešte máme. No trocha, skôr by som povedal, že šofér bol optimista - videl poloprázdny autobus ako plný. To už je vyšší level! Kamarát vodič však nezastavuje. Ponáhľame sa predsa.

Prídeme na miesto 7 minút pred štartom. Rýchlo sa poďakujem, ukončujem moje internacionálne zbližovanie sa a bežím hľadať registráciu... ”Hore na plošine!” kričí ktosi. Číslo 8427 - super, zhodou okolností moje šťastné číslo. V rade sa predbieham... Ľudia, ktorí majú ísť až o hodinu ma radi púšťajú. Slečna pri registrácii mi rýchlo zháňa reverz a pero, všetko ako na podnose. Stačí sa len podpísať, všetko vyplní za mňa. Na formality nie je čas. Dá mi obálku, nechávam si u nej tašku, veď na bag checku by som stál ďalších 10 minút. Nasadiť štartové číslo (milujem zicherky :D) mi trvá asi minútu. Nasadzujem čip a bežím na štart... Moderátor hlási 40 sekúnd do štartu. Skúšam ponaťahovať aspoň pár svalov, ešteže som sa aspoň rozbehal cestou z autobusu. Nasávam sparťanskú atmosféru. Ok nenasávam, za 40 sekúnd sa veľmi nedá... Upokojiť sa a ide saa.

mapa winter Spartan race Jasná 2015
mapa trate - prebraté zo spartanrace.sk

Tlačenka na štarte, usmievam sa do kamery, aj hore na drón a začínam svoje dobrodružstvo. V druhom tuneli brutálna tma, a plno skál. Zrazu vidím ako má jeden týpek zaseknutú nohu a organizátor ho vykliesňuje. Povzbudený týmto zážitkom a ešte tým, že šliapem do ľadovej vody, sa vytrmácam z tunela a bežím ďalej. Jedna prekážka, druhá, hovorím si, že toto pôjde... Po ďalších 300 metroch si to už lapajúc po dychu nehovorím...

Prekážky zdolávam jedna radosť, aspoň to, keď už beh mi nejde. Lezecká stena a lezenie popod ostnatý drôt sú pre mňa hračkou. Potom prichádza asi top prekážka celého Spartanu - ťahanie vriec. Dostávame dve. Na jedno sadáme a púšťame sa dole kopcom... parádne sánky. Náhodou triafam aj provizórny tunel, beriem obe vrecia na plecia a stúpam naspäť. Ešteže som to tak pekne zvládol - hovorím si, keď vidím, že po mne sa v tom tuneli zrazilo asi 15 ďalších pretekárov ako na diaľnici v Kobre 11. Na kopci nadiktujem svoje heslo, ktoré som si mal o dve stanovištia nižšie zapamätať (erika2195). Pamätať si ho budem asi naveky. S prekvapením zisťujem, že veľa ľudí si ich heslo nezapamätalo... Rúčkovanie – dávam dole rukavice, horko tažko sa udržím, no zvládam to. Opäť mávam drónu, ktorý mi krúži nad hlavou, možno budem aj celebriťa.

Ďalej sa dostávame na zjazdovku, lyžiari nám mávajú, no nám už sa veľmi nechce. Snažím sa pobehnúť, kde sa dá. Prekvapuje ma, že som jediný. Odrazu začne ostrejšie stúpanie. Ľudia tvoria vláčik (cestička vyšliapaná len pre jedného). Husté sneženie ustane a nám sa naskytá zaujímavý pohľad. Všetci sa zhodneme, že fakt, že vidíme ďalších sparťanov asi o 400 výškových metrov vyššie, nie je veľmi potešiteľný... Brutálne sa zabárame, postupujeme pomaly. Až tak pomaly, že využívam chvíľkové zaváhanie a obieham pár ľudí po nevyšliapanej ceste. Nohy zaborené po kolená, takmer vyvrtnutý členok, ale oplatilo sa. Verím, že mi tento úkon prinesie aspoň 10 sekundovú časovú úsporu v cieli. :D

Konečne prichádzame na vrchol! A tam čaj!! Kochám sa výhľadom, vlastne nekochám, nič nevidno. Kochám sa teda poletujúcim snehom. Pár ďalších prekážok, no už sa ide z kopca, čiže rázne pridávam do tempa. Ďalšia prekážka je hod snehovou guľou na terč (zimná alternatíva k neslávnemu oštepu – Thumbs Up organizátorom za kreativitu). Vraj musíme trafiť stred tela, nie hlavu... Dávam si dole rukavicu, aby sa mi narýchlo utlapaná guľa nezošmykla... Triafam hlavu... Pozerám na dobrovoľníka smutne. "To máte za 30." Pozerám na neho ešte smutnejšie... Pokúšam sa nasadiť si rukavicu, nedarí sa... JBMNT. Začínam s angličákmi. Pri treťom zisťujem, že tá rukavica by sa mi pri tom kliku v snehu fakt hodila. Nevadí, dáko ich dokončím a idem ďalej... Ruka uz totálne zmrznutá, rukavicu sa mi už dupľom nedarí nasadiť, namiesto ruky mám teda pahýľ.

Pobehnem, až kým neprídem k ďalšej prekážke... Prerúčkovať bradlá. Hračka. Idem jak hrdina, všetky oči na mne a zrazu sa zdrbem, šmykne sa mi ruka. Opäť skúšam mačie oči a snažím sa im vysvetliť, že je to ich chyba. Prekvapivo nesúhlasia a opäť mi hovoria, že to mám za 30. Pozriem na nich smutne, oni na mňa nijako. Tak začínam s angličákmi... A zas bez rukavice... Prebehnem lesom, na zadku sa šmýkam asi 500 m na ešte neotvorenej zjazdovke. Úžasná sánkovačka! Ďalší les a ďalšia šmýkačka popri lyžiaroch na pome... Ja to však bežím, riť mám už aj tak dosť mokrú. Zrazu nečakaná odbočka do lesa. Fajne, tu to isto niekto preletel, kto sa sánkoval. Mám pravdu, vidím pár týpkov, ako si to ženú hore kopcom, aby sa vrátili. Zbehnem ku jednej z posledných prekážok rýchlosťou svetla a tam na mna čaká slečna, ktorej nemá kto pomôcť cez lezeckú stenu. Prehadzujem ju hore takou rýchlosťou, že skoro zletela hlavou dole. Preskakujem ju sám (tú stenu, nie tú babu), preskočím vatru a je tu posledná prekážka. Ďalšia lezecká stena, tentoraz z ľadu. Uff, tak to neviem ako dám. Kým premýšľam, pomáham dvom slečnám vyliezť. Rozbieham sa, chytím sa dreveného trámu a zisťujem, že to bolo ľahšie, ako som očakával...


Robo v cieli

Som v cieli, kde mi na krk vešajú zaslúženú medailu. Vypínam hodinky, 1:25, skoro 7 km. Hovorím si nič moc, ale viem, že som dal do toho maximum. Endorfíny sa vyplavujú. Trať bola krásna a zážitky ostanú v pamäti ešte veľmi dlho... Toľko ľudí, ochotných pomôcť, nenájdete tak ľahko a práve v tom je táto akcia úžasná. Aroooo.

Robo
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
01-02-2015 14:23

Super reportik kamoškovci :) Som to mala pred sebou celé ako som to čítala :)
03-02-2015 10:42

Diki za komentár, teta Kapustičková :-) všetok "fejm&glóry" Robovi, hecol sa s výkonom suprovo :-)
Informovať ma o nových komentároch
© 2019 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová